Detská separačná úzkosť: Ako zvládnuť opatrovanie bez stresu
Buchnutie dverí a hysterický plač dieťaťa. Nočná mora každého rodiča. Strach z odlúčenia od dieťaťa je prirodzenou súčasťou života každého rodiča, rovnako ako separačná úzkosť je bežnou a normálnou u detí. Nejde o žiadnu novinku, naopak – je to prirodzený vývoj. Ako sa s takýmto strachom z odlúčenia vysporiadať?
Čo to znamená separačná úzkosť?
Separačná úzkosť sa začína objavovať najčastejšie okolo 8. mesiaca veku dieťaťa. Ide o stav, keď bábätko prejavuje nadmerný strach a úzkosť v čase odlúčenia od človeka, s ktorým má vybudovanú silnú emočnú väzbu. Najčastejšie sa jedná o matku a dieťa.
Separačná úzkosť sa môže prejaviť aj u starších detí, či už okolo 18. mesiaca, alebo počas nástupu do škôlky. U niektorých detí sa nemusí prejaviť nikdy.
Ako sa prejavuje?
Dieťa prejavuje strach voči cudzím, ale aj známym ľuďom, s ktorými sa nevída denne. Je závislé od blízkosti matky a v momente, keď odíde z jeho dohľadu, začína prejavovať úzkosť a pocity strachu. Tento stav je najčastejšie sprevádzaný hysterickým plačom a krikom. Môžu sa však dostaviť aj iné fyzické príznaky, ako sú bolesti brucha, hlavy alebo nevoľnosť.
Je to len dočasné
Separačná úzkosť je len dočasná. Ide o jav, ktorý sprevádza deti počas ich vývoja a časom sa vytratí. Ak separačná úzkosť dlhodobo neustupuje, je vhodné vyhľadať odborníka a problém riešiť. (Zdroj: Unicef)
Ako môžete dieťaťu pomôcť prekonať strach z opatrovania?
Strach je prirodzenou súčasťou našich životov. Najčastejšie nás sprevádza v situáciách, keď zažívame niečo nové, neobjavené a neisté. Preto sa prirodzene môže prejaviť aj u dieťaťa pred prvým odlúčením. Nie je nič efektívnejšie v boji proti strachu, než sa na tieto situácie pripraviť vopred. Ako na to?
Začnite čím skôr
Nastal čas na opatrovanie? Nie je nič lepšie, ako začať s dostatočným predstihom. Ak už ste si vybrali svoju opatrovateľku, začnite ju s dieťaťom zoznamovať čo najskôr. Začať budovať vzájomný vzťah ešte pred prvým opatrovaním je dôležité.
Vybudujte vzájomnú dôveru
Opatrovateľka musí sadnúť nielen vám, ale hlavne dieťaťu, ktoré s ňou bude tráviť čas, keď ste mimo domov. Vybudovať vzájomnú dôveru medzi dieťaťom, opatrovateľkou a vami chce čas. Skúšobné opatrovanie, počas ktorého budete doma aj vy, môže byť správnym krokom.
Zapojte opatrovateľku do bežných činností, ktoré bude vykonávať v čase vašej neprítomnosti. Dieťa si začne zvykať, že veci, ktoré bežne robíte vy, môže robiť aj niekto iný. Postupne dieťa pripravte aj na vašu neprítomnosť. Nechajte ho s opatrovateľkou osamote, ale buďte k dispozícii v inej izbe.
Nastavte si rutinu
Rutina a rituály počas dňa nám dodávajú pocit istoty, že veci fungujú. Upokoja nás, že sú veci tak, ako majú byť. Z tohto dôvodu je dôležité si vytvoriť rutinu aj na dobu opatrovania. Dodá vám aj dieťaťu istotu, že veci fungujú tak, ako by mali. Dieťa vďaka nej nadobudne presvedčenie, že po jednotlivých rutinných aktivitách sa znova stretnete.
Predlžujte opatrovanie postupne
Začať s opatrovaním na celú noc nie je ideálny variant. Skúste naopak opatrovanie v kratších intervaloch a postupne dĺžku opatrovania navyšujte. Príliš dlhé opatrovanie na začiatok by mohlo vyvolať nežiaduci opačný efekt: dieťa by mohlo dostať ešte väčší strach z toho, že ho znovu opustíte na tak dlhú dobu.
Prostredie, kde sa cíti bezpečne
Pre opatrovanie zvoľte prostredie, kde sa dieťa cíti v bezpečí. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude u vás doma. Cudzie prostredie by mohlo vyvolať pocity neistoty a strachu, čo rozhodne nechcete.
Oteckovia často znášajú separačnú úzkosť ťažko a neubránia sa žiarlivosti. Dieťa sa z ich náručia odťahuje a chce ísť za maminou. Vedzte, že postupom času sa situácia obráti. Naopak matka bude mať tendenciu žiarliť na dieťaťom zbožňovaného ocina.
Nastal čas sa rozlúčiť a odísť
Zoznamovaciu a testovaciu fázu máte úspešne za sebou. Teraz nastala tá chvíľa, na ktorú sa pripravujete. Odísť. Nechať dieťa samotné s hlídačkou. Ako odchod zbytočne nekomplikovať? Urobte ho čo najrýchlejšie a najplynulejšie.
-
Rozlúčte sa krátko a rýchlo
Nepredlžujte rozlúčenie viac ako je nutné. Objatie, bozk a uistenie, že sa vrátite, je dostatočné. Čím viac budete rozlúčku naťahovať, tým viac sa na vás dieťa začne upínať a uvedomovať si, že ho opúšťate. -
Dajte najavo, že mu veríte
Povzbuďte dieťa pred opatrovaním. Dajte najavo svoju dôveru, že to zvládne. Môžete ho motivovať na drobnú odmenu, ktorá ho bude čakať po vašom návrate. Neodporúčame však systém odmien zapájať často či pravidelne. Opatrovanie by malo byť prirodzenou súčasťou vášho života, nemalo by byť postavené na forme odmeňovania. Na začiatok však môže predstavovať dobú pomôcku. -
Nevracajte sa!
Akonáhle za sebou raz zabuchnete dvere, zakážte si sa vracať. A to aj v prípade, ak počujete plač. Je dôležité túto fázu prekonať a odísť. Plač vo väčšine prípadoch po niekoľkých minútach prejde. Pre váš pokoj v duši sa môžete dohovoriť s hlídačkou, že vás bude informovať o tom, ako opatrovanie prebieha. -
Hlavne pokoj
To najdôležitejšie napokon: buďte kľudní, upokojte sa. Nestresujte sa zo situácií, ktoré neovplyvníte. Začiatky bývajú vždy najťažšie, ako pre rodičov, tak aj pre deti. Čas a vzájomná spolupráca sú kľúčom k prekonaniu strachu z opatrovania.
Je nutné nezabúdať tiež na to, že v jednej rade ste rodičom, ale v druhej rade aj manželkou, partnerkou, sestrou alebo kamarátkou. Jednoducho človekom, ktorý potrebuje čas aj pre seba a svojich blízkych. Neberte odlúčenie od dieťaťa ako niečo, čo by ste si mali vyčítať, alebo sa tým neprimerane trápiť.
Separačná úzkosť je prirodzenou súčasťou života dieťaťa. Odlúčenie rodiča od dieťaťa je jeden z nevyhnutných míľnikov na začlenenie dieťaťa do sociálneho života.
