Dieťa odmieta jesť: Ako zvýšiť chuť do jedla u nejedákov?

Vyberavosť v jedle je do istej miery prirodzená a normálna. Dieťa z nej s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastie, i keď samozrejme môžu byť potraviny alebo jedlá, ktoré nebude jedávať ani v dospelosti. Každý z nás má na to nárok. 

Rodič i dieťa si musia uvedomiť svoje kompetencie a hranice, v tom tkvie úspech. 

👪 Rodič je ten, ktorý je zodpovedný za tvorbu jedálnička, jeho obsah a podobu. 

👶 Dieťa určuje, koľko čoho zje a či vôbec. 

Áno, čítate dobre. My rodičia nenesieme zodpovednosť za to, čo si dieťa vyberie z taniera a koľko toho zje. Sme však zodpovední za to, čo dieťaťu servírujeme, ako často a k čomu ho (ne)vedieme. 

Spozornela by som vtedy, keď dieťa začne odmietať celú potravinovú skupinu – napríklad nezje zeleninu ani ovocie v žiadnej forme. Alebo nezje nič bielkovinové – žiadne mäso, vajíčko, syry a celkovo je jedálniček len o pár obľúbených jedlách. Pokiaľ vyberavosť v jedle a s tým súvisiace odmietavé jedenie narúša chod rodiny, kontaktovala by som špecialistu – ergoterapeuta s presahom na poruchy príjmu potravy alebo detského nutričného terapeuta, ktorý sa na toto špecializuje.

Suché trvanlivé potraviny chutia aj vyzerajú vždy rovnako, čo je pre dieťa predvídateľné, vie, s čím môže počítať. Keď však v škôlke či doma uvidí omáčku s mäsom alebo nejaký ovocný šalát, môže to byť pre dieťa nečitateľné. Nevie, či to mäso bude nakrájané na malé kúsky a bude ako žuvačka alebo bude príjemnej textúry – lebo veď, druhy mäsa a aj ich kulinárska úprava majú veľký vplyv na výslednú senzoriku. 

U ovocia či zeleniny je to podobné. Čučoriedky sú raz kyslé, až trpké, inokedy sladké až prezreté. A navyše ovocie i zelenina sú plné vody, takže často pri žutí potrebujeme v ústach spracovať popri šupke a dužine i tekutú časť. S tým má mnoho detí, ale i dospelých problém.

Ak máte doma vyberavého stravníka, nikdy sa ho nepýtajte, čo si dá na raňajky, obed, večeru. Vždy bude tiahnuť k tým istým jedlám a nikam sa neposuniete.

Zapojenie do prípravy znamená prizvať dieťa do kuchyne, nechať ho pracovať s cestom, šúpať, krájať, miešať, čokoľvek, o čo prejaví záujem. Počas príprav dieťa veľmi často niečo ochutná, pretože je to celkom iná atmosféra i podmienky, ako pri stolovaní. A každá takáto nenátlaková príležitosť k ochutnávke je vhodná pre budovanie pozitívneho vzťahu k jedlu.

Absolútne najčastejším nešvarom je nálepkovanie potravín na zdravé a nezdravé, dobré a zlé. Z toho potom vyplýva uprednostňovanie určitých potravín: „aspoň to mäso dojedz“ a zakazovanie „ešte toto musíš zjesť a môžeš dostať čokoládu“. 

Často rodičia nútia deti jesť – veľa z nás pozná to povestné „kým to nezješ, neodídeš od stola“, a tak trávia s jedlom deti priveľa času, čo len prehlbuje ich odpor k jedlu. Je potreba si uvedomiť, že jedenie je aktivita a aj na ňu potrebujem sústredenosť. Koncentrácia na činnosť však po čase prirodzene klesá, a tak ak vaše 2-ročné dieťa jedáva 45 minút jeden chod, tak vedzte, že sa naň už nevie sústrediť, takže je zbytočné ho tam tak dlho držať.