Zoznamovacie hry na prvé doučovanie: Ako prelomiť ľady?
Prvé stretnutie so žiakom môže byť náročné. Neviete, čo čakať, aké dieťa bude, a navyše, musíte uspieť v tej najdôležitejšej úlohe – vzbudiť v ňom záujem o učenie. Niektoré deti spolupracujú od prvého stretnutia, iné sú naopak úplne uzavreté, tiché a odťažité.
Preto sú krátke zoznamovacie hry skvelým spôsobom, ako odbúrať trápne ticho a zvýšiť komfort vás aj dieťaťa. O čom je reč?
Ako by malo vyzerať prvé doučovanie?
Prvá hodina je väčšinou iná ako ostatné a nebude len o štúdiu. Aj keď možno budete chcieť začať hneď a čo najlepšie využiť svoj čas na učenie, nie je to ten najlepší prístup.
Venujte aspoň 10 až 15 minút vzájomnému zoznámeniu. Pokiaľ sa bude dieťa vo vašej spoločnosti cítiť uvoľnene a bezpečne, celý proces bude neskôr oveľa jednoduchší a efektívnejší.
Keď je dieťa uzavreté a má blok, je jeho koncentrácia minimálna. Preto treba tento „ľad" prelomiť už od samého začiatku. Uistite rodičov vopred, že prvá lekcia nebude plnou výukovou lekciou. Ak nedokážu pochopiť prečo, zdvorilo vysvetlite dôvody a výhody „prelomenia ľadov“.
Vedeli ste, že?
Niektorým deťom stačí krátke predstavenie, iným to trvá dlhšie, v závislosti na ich veku a osobnosti. Niektoré deti sú spoločenské, iné skôr uzavreté alebo hanblivé. Tieto deti potrebujú viac času a podpory, aby sa v nových situáciách cítili pohodlne.
Zaujímavosťou je, že takéto deti sú väčšinou utiahnuté v spoločnosti cudzích ľudí, ale veľmi hovorné v spoločnosti rodiny a priateľov. Buďte teda trpezliví, aby ste si získali ich dôveru.
7 aktivít, ktoré prelomia aj tie najtvrdšie ľady
Rozhovory so žiakom zo základky a so študentom zo strednej samozrejme nebudú vyzerať rovnako. Na začiatku môžete skúsiť univerzálny prístup. Všetky aktivity, ktoré sme vybrali, sú zábavné, vhodné pre každý vek a ideálne na začatie akejkoľvek konverzácie!
1. Čo znamená tvoje meno?
Spýtajte sa žiaka na význam alebo príbeh jeho mena. Ak nedôjde k žiadnej konkrétnej reakcii, pokračujte podotázkou: „Prečo si myslíš, že ťa rodičia pomenovali práve takto? Máš rád svoje meno?". Pochváľte, ako má pekné meno a nápodobne zdieľajte príbeh za svojim menom.
Prečo je to dobrý icebreaker?
Rozprávanie o svojom mene pomáha dieťaťu cítiť sa výnimočne, pretože každé meno nesie osobný význam a identitu. Deti rady zdieľajú príbehy o sebe a priestor hovoriť o ich mene im dáva príležitosť vyjadriť sa autentickým spôsobom.
2. Obľúbené veci
Spýtajte sa školáka na jeho obľúbené veci: knihy, filmy, hry alebo koníčky. Nechajte ho vysvetliť, prečo sa mu to páči. Potom aj vy zdieľajte príbeh o svojich obľúbených veciach.
Prečo je to dobrý icebreaker?
Rozhovor o veciach, ktoré milujeme, dokáže odhaliť veľa o našej osobnosti a záujmoch. Deti väčšinou rady hovoria o svojich záujmoch a obľúbených filmoch, takže zaručujeme skvelý začiatok konverzácie!
3. Kde sa vidíš za 10 rokov?
Povedzte školákovi, aby si predstavil, kde bude o päť alebo desať rokov. Aké ciele chce dosiahnuť? Akú budúcnosť si predstavuje? Čo chce robiť, keď vyrastie? Tento rozhovor odhaľuje ambície a sny.
Prečo je to dobrý icebreaker?
Deti a tínedžeri si radi predstavujú budúcnosť. Tak prebuďte ich fantáziu. Počas tohto rozhovoru môžete navyše so školákom prebrať, ako budú niektoré predmety, ktoré sa spoločne budete učiť, dôležité pri dosahovaní jeho cieľov.
Ak napríklad dieťa sníva o tom, že sa stane astronautom, môžete poukázať na to, že matematika a predmety ako je fyzika a chémia hrajú v tejto profesii kľúčovú úlohu.
4. Dve pravdy a jedna lož
Požiadajte školáka, aby o sebe povedal tri vety – dve pravdivé a jednu vymyslenú. Vašou úlohou bude uhádnuť, ktorá z nich je lož! Potom si úlohy vymeňte a nechajte dieťa hádať.
Prečo je to dobrý icebreaker?
Táto aktivita je nenútená, zábavná a pomáha uvoľniť atmosféru. Namiesto toho, aby sa žiak hneď vrhol do učenia, dostane šancu prejaviť svoju osobnosť a získať sebavedomie.
5. Vtipná debata
Začnite doučovanie jednoduchou debatou o nenáročných témach, ako je napríklad: „Je škola lepšia ako práca?“. Nechajte dieťa, aby sa postavilo na jeho stranu a presadilo svoje argumenty.
Pokiaľ chcete debatu urobiť ešte zaujímavejšou, postavte sa do úlohy protivníka a bráňte stranu, s ktorou nesúhlasí!
Prečo je to dobrý icebreaker?
Vďaka tejto hre sa dieťa nebojí vyjadriť svoj názor, bude viac ochotné sa zapojiť a vy ako učiteľ môžete lepšie porozumieť jeho štýlu rozmýšľania, spôsobu komunikácie a prístupu k učeniu, čo sa bude hodiť na ďalších hodinách doučovania.
6. Hovorte o aktuálnych témach
Skúste sa zamyslieť, čo by žiaka v určitom veku mohlo zaujímať a vybrať si tému, ktorá je aktuálne populárna – či už ide o sociálne siete, hudbu alebo film. Nechajte dieťa oznámiť svoj názor a vysvetliť, prečo je preňho téma dôležitá.
Prečo je to dobrý icebreaker?
Deti, najmä v mladšom veku, sa často chcú podeliť o svoj názor na veci, ktoré sú medzi ich rovesníkmi obľúbené.
Takéto rozhovory pomáhajú budovať dôveru, pretože dieťa vidí, že jeho názor je cenený, zatiaľ čo inak často čelí nevedomosti alebo ignorácii zo strany dospelých. Buďte tým „cool“ dospelým, ktorý ich počúva a prejavuje skutočný záujem!
7. Buď, alebo – čomu by si dal prednosť?
Zahrajte sa so žiakom hru „Čo by si radšej?". Pokladajte mu otázky, ktoré ho rozosmejú a zároveň odhalia jeho preferencie. Napríklad: „Radšej by si bol bankárom alebo vodičom autobusu?". Po jeho odpovedi zdieľajte aj svoju voľbu, nech je konverzácia obojstranná.
Prečo je to dobrý icebreaker?
Efektívny, a pritom jednoduchý spôsob, ako znížiť počiatočné napätie. Spoločne sa zasmejete, spoznáte sa, prebudíte fantáziu a budete pripravení na učenie.
Tento rozhovor tiež umožňuje lepšie spoznať dieťa prostredníctvom jeho odpovedí a v konečnom dôsledku vytvoriť vzájomnú dôveru.
Ako otvoriť diskusiu o problematickom predmete?
Keď prerazíte počiatočný ľad, je tu stále ešte jeden, tenší – predmet, kvôli ktorému s vami dieťa je. Ako teda začať konverzáciu o problematickom predmete a pomôcť dieťaťu nájsť riešenie?
Začnite vlastným úsudkom
Jedným zo spôsobov, ako začať konverzáciu o predmete, môže byť taktika vlastného posúdenia. Požiadajte žiaka, aby sa v danom predmete ohodnotil na stupnici od 1 do 10.
Napríklad v angličtine hrá rolu mnoho faktorov – gramatika, konverzácia, časy, výslovnosť... Skúste sa opýtať napríklad takto: „Ako by si ohodnotil svoju výslovnosť v angličtine? Pripadá ti náročná? Na škále od 1 do 10, kde 1 znamená ‚Ničomu nerozumiem' a 10 ‚Som si úplne istý'.“
Tento prístup umožňuje dieťaťu vyjadriť jeho pocity a vám to pomôže odhaliť oblasti, ktoré pre neho predstavujú najväčší problém. Po vyhodnotení sa ho spýtajte, čo si myslí, že by mu pomohlo látku lepšie pochopiť.
Pozorujte neverbálne signály
Niekedy žiaci nepovedia priamo, že im niečo nejde, ale ich reakcia napovie. Ak napríklad pri zmienke o určitej téme zneistí alebo sa dieťa vyhýba odpovedi, môže to byť oblasť, kde potrebuje podporu.
V tento moment na neho nevyvíjajte tlak. Namiesto toho dajte najavo, že je v poriadku niečo nevedieť. Napríklad: „Vidím, že táto téma nie je úplne obľúbená. Chceš mi povedať, čo ti na nej príde najťažšie?“
Používajte pozitívny jazyk
Slová majú veľkú moc - môžu podporiť motiváciu, alebo naopak, vyvolať neistotu. Preto je dôležité formulovať otázky tak, aby žiak nemal pocit zlyhania, ale skôr vnímal doučovanie ako priestor pre rast.
Miesto „Čo ti nejde?“ skúste „Na čom chceš najviac zapracovať?“ alebo „V ktorej časti učiva by si si prial cítiť sa istejšie?“.
Metóda „Nauč ma“
Jedným z efektívnych prístupov je metóda „Nauč ma“. Požiadajte žiaka, aby vám vysvetlil časť látky, ktorú ovláda, akoby vás učil. Tým mu dáte príležitosť cítiť sa ako odborník, čo mu pomôže posilniť sebavedomie.
Akonáhle úspešne vysvetlí danú tému, podporte ju pozitívnou spätnou väzbou: „Vysvetlil si to skvele! Čo myslíš, že je na tej ďalšej časti zložitejšie?“ Tento prístup nielen odhalí oblasti, ktoré žiak potrebuje zlepšiť, ale zároveň ukáže, čo už dobre zvláda. A to je pre vás aj pre neho dôležité!
Metóda čarovného prútika
Ak chcete odľahčenou formou zistiť, s akou časťou učiva má žiak najväčšie problémy, skúste metódu „čarovného prútika". Stačí položiť jednoduchú otázku: „Keby som mal čarovný prútik a mohol ti jednu časť látky výrazne uľahčiť, ktorá by to bola?“
Týmto spôsobom sa dieťa môže bez stresu otvoriť a úprimne oznámiť, čo mu robí najväčší problém. Zároveň ho nenápadne vediete k tomu, aby si sám uvedomil, kde sa zasekáva.
Buďte oporou
Najdôležitejšie je prispôsobiť prístup štýlu učenia, veku, ale aj ďalším potrebám dieťaťa. Buďte prirodzení, priateľskí a otvorení – deti to vycítia a budú sa s vami cítiť dobre.
Nehodnoťte dieťa podľa jeho známok alebo chýb, ale naopak ho podporte a povzbuďte. Namiesto kritiky skúste povedať napríklad: „Každý problém má riešenie, a my ho spoločne nájdeme!“
Od začiatku si budujte dôveru a úprimnú komunikáciu. To vám pomôže nielen počas prvého stretnutia, ale aj pri prekonávaní ďalších výziev na ceste za lepšími výsledkami.
